Oltáre v chráme sv. Kataríny

Bočný oltár Panny Márie Bolestnej.

Ide o rezbárske dielo zo začiatku 18. storočia, z obdobia okolo roku 1716, ktoré sa pravdepodobne viazalo ku prestavbe kostola v Kvačanoch rodom Dvornikovicsovcov[1]. Ústredné súsošie Piety je ako ikonografickou tak aj formálnou reminiscenciou gotických typov piet.

Bočný oltár sv. Michala archanjela.

Javí sa ako najstarší, pravdepodobne z druhej polovice 17. storočia. Je typický   rustikalizovaným maliarskym prejavom. Nakoniec aj obnova tradičnej ikonografie sv. Michala Archanjela je odvoditeľná od situácie po Tridente s ikonografiou s protireformačným nábojom.

Hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej

Ide o dielo z čias okolo r. 1716, opravené v roku 1797.[2] Jeho vznik je priradený k ranobarokovej prestavbe kostola. Predpokladá sa, že je produktom domáceho prostredia. Hlavný oltár popisuje kanonická vizitácia kostola v Kvačanoch z roku 1825 takto[3]: „Altaria habet tria, quorum majus est dicatum honoribus S.Catharinae V.M. In Ara hac visitur in medio Imago S.Catharinae, in superiori parte Imagines SS.Trinitatis, et B.M.V. in Coelos assumptae; a dextris hujus Arae sunt sculptae statuae S.Petris, S.Stephani R.H. a sinistris vero S.Pauli, et S.Ladislai Regis.“ „ Oltáre má tri, z ktorých hlavný je ku cti sv. Kataríny – panny a mučenice. Na tomto oltári vidno v strede obraz sv. Kataríny, vo vrchnej časti obrazy sv. Trojice a blahoslavenej Panny Márie Nanebovzatej; na pravej strane tohto oltára sú vyrezávané sochy sv. Petra, sv. Štefana – kráľa Uhorského, na ľavej strane obraz sv. Pavla a sv. Ladislava kráľa.“

Popis tabernákula: „Tabernaculum habetur pro asservando Augustissimo Sacramento in Ara majore, quod sera clavi in Sacristia asservari solita provisum est. Candelabra habet 15 e quibus duo sunt area, reliqua lignea. Albo et flavo colore picto – est preterea candelabrum ligneum pro Ceres Paschali, et Triangulum. Lampadem perpetuam ob defectus fundi non habet, diebus attamen Domini et festis sub Divinis lumen accendi solet. Altarea tribus Tabaleis instructa sunt portatilibus aeq tribus (?), quorum unum integrum, duo vero vitiata sub Visitatione hac Canonica authenticata sunt.“ „Tabernákulum na uchovávanie Najsvätejšej Sviatosti má na hlavnom oltári, k čomu zámka s kľúčom v sakristii obvyklá sa uchováva. Svietnikov je 15, z ktorých 2 sú kovové, ostatné drevené. Bielou a žltou farbou maľovaný je okrem toho svietnik drevený pre sviečku paschálnu (veľkonočnú) a „trojuholník“ (?). Lampu na večné svetlo pre nedostatok spodnej časti – základu (?) nemá, no predsa v dňoch Pána a vo sviatky svetlo sa zvykne zapaľovať. Troma prenosnými oltárnymi tabuľkami je opatrený (..?), z ktorých jedna je neporušená, dve nevhodné/chybné za tejto kanonickej vizitácie boli autentifikované.“ 

Ďalším dokladom sú nápisy na zadnej strane oltára, najviac výpovedný je nápis: „Hec Ara Renovata et de aurata sub Rev(erendo) D(omino): Joanne Dropa Paro(c)h(o) Adornata Eclesia 1797 D(ie) Juni 27“ „Tento oltár (bol) renovovaný/obnovený a znovu pozlátený za ctihodného/dôstojného pána Jána Dropu farára. Vyzdobený kostol 1797. Dňa 27. Júna“

Ostatné nápisy na zadnej strane oltára sú z rokov 1883, 1885, 1899 a označujú ďalšie renovácie resp. obnovy kostola. Prvá renovácia oltára teda ohraničuje dátumom vznik oltára do 18. storočia, zároveň poukazuje na výzdobu kostola v roku1797, čo sa môže týkať maliarskej výzdoby stien a klenby kostola.

Architektúra oltára

Oltár sv. Kataríny predstavuje typ ambitového oltára s typickým členením oltára na sokel s predelou, retabulom a štítovým nadstavcom. V soklovej zóne je na menze postavené tabernákulum vo forme skrinkového nadstavca. Tri osi vertikálneho členenia hlavného podlažia retabula sú oddelené štvoricou predsunutých stĺpov s hladkými driekmi a kompozitnými hlavicami. Hlavné podlažie oltára kumuluje sochársku výzdobu s dominantnými štyrmi plastikami: po stranách oltárneho obrazu sú sochyi sv. Petra a sv. Pavla, ktorí stoja v poliach medzi stĺpmi. Nad ambitovými dvierkami stoja sv. Ladislav naľavo a sv. Štefan napravo. Zatiaľ čo figúry sv. Petra a Pavla sa vyznačujú bohatými riaseniami a stvárnením drapérií, figúry kráľov po stranách sú v stvárnení drapérie jednoduchšie.  

Ústredný obraz zobrazuje Mystické zasnúbenie sv. Kataríny Alexandrijskej s Kristom. Sv. Katarína v kráľovskom hermelínovom plášti kľačí na oblaku, vedľa nej je položený meč (narážka na jej mučenícku smrť). Pod oblakmi je vpravo dole drobný výjav s trojicou anjelov nesúcich jej ostatky. Katarína nastavuje pravú ruku, aby prijala prsteň podávaný malým Ježišom. Výjav zobrazuje vidinu sv. Kataríny, ktorú mala vo väzení o mystickom zasnúbení s Kristom. Úroveň maliarskeho spracovania obrazu nie je vysoká, jedná sa o zjednodušené podanie, ktoré zdôrazňuje atribúty Kataríninho mučeníctva a obetovania sa za kresťanskú vieru. Tento moment je prítomný aj pri ďalších sochách. Sú tu zobrazení mučeníci a bojovníci za vieru proti pohanom – na jednej strane pri šírení kresťanstva v jeho počiatkoch (sv. Peter a Pavol), a potom konkretizovaní aj pre domáce územie v postavách šíriteľov viery proti pohanstvu v Uhorsku (sv. Štefan, sv. Ladislav) v začiatkoch šírenia kresťanskej viery. Ide teda o zdôraznenie významu cirkvi víťaziacej nad pohanstvom.

V strednej osi oltár sa prelína do nadzemskej sféry spracovaným námetom korunovania Panny Márie. Spoza nej vychádzajú lúče. Podobnú gloriolu majú v nadstavci umiestnený Kristus s Krížom, Boh Otec a vo vrchole štítu holubica Ducha svätého.

Mgr. Zuzana Labudová historička výtvarného umenia, (krátené); december 2010.


[1] Dedina Kvačany bola poddanskou dedinou rodu Dvornikovics (tiež aj Dvorníkovičovci) pochádzajúcich pôvodne z Chorvátska. V roku 1668 získali rozsiahle majetky na Liptove a postupne sa zaradili medzi najbohatšiu liptovskú šľachtu. Vlastnili majetky v mnohých obciach v okolí Kvačian, napr. Bešeňovú, Huty, Dlhú Lúku, Parížovce. Hlavné sídlo rodu bolo v Liptovskej Teplej (panstvo Liptovská Teplá), kde mali aj kaštieľ. V druhej polovici 17. storočia a na začiatku 18. storočia stáli príslušníci rodu na strane rekatolizačného úsilia, ktoré nielen podporovali, ale i sami iniciovali. Aj kostol v Kvačanoch ostal kontinuálne počas tejto nepokojnej doby v rukách rímsko-katolíckej cirkvi.

[2] Súpis, cit. dielo, s. 163

[3] podľa Canonica visitatio ecclesiae Kvacsanensis, 24. junii 1825, biskupa Jozefa Bielika uloženej v Štátnom archíve v Bytči, fond cirkevných písomností. Preklad z latinského originálu Mgr. Juraj Gembický.