Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch
Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch pochádza zo začiatku 14. storočia, o čom svedčia jeho najstaršie zachované gotické časti. Pravdepodobne ho dal postaviť komes Heinczmann zo Sásovej niekedy v rokoch 1319-1326. Najstaršie písomné správy o miestnom farárovi a kostole pochádzajú až z roku 1531, keď sa v jednej z listín spomína farár Peter z Kvačian (plebanus de Quachan).
Svätá Katarína Alexandrijská žila niekedy v 4. storočí n.l. Jej kult sa začal rozširovať v 9. storočí, keď jej telo údajne preniesli mnísi na vrch Sinaj. Podľa legendy to bolo dievča zo vznešeného rodu, ktoré prenasledovali pre jej kresťanskú vieru, a aj preto, že odmietla manželstvo s cisárom, považujúc sa za nevestu Kristovu. Úspešne diskutovala s päťdesiatimi filozofmi, ktorých povolali, aby ju presvedčili, že kresťanské učenie je blud. Protestovala proti prenasledovaniu kresťanov u Maxentia, za čo ju lámali v kolese. Koleso sa však počas mučenia zlomilo a poranilo okolostojacich zvedavcov. Napokon Katarínu sťali. Z jej rany potom netiekla krv, ale mlieko. Kult svätej Kataríny Alexandrijskej prekvital najmä v stredoveku, v Európe pod vplyvom križiackych výprav. Pretože sa považovala za nevestu Kristovu, bola patrónkou mladých dievčat, študentov (najmä klerikov), umierajúcich, filozofov, obhajcov, remeselníkov, ktorých nástrojom bolo koleso, a iných. Jej sviatkom je 25. november.
V roku 1560 vykonal nitriansky archidiakon Michal Szegedinus kanonickú vizitáciu fár v Liptove. Úlohou tejto prehliadky bolo vlastne zistiť stav katolíckej cirkvi, odhaliť samozvaných reformátorov – heretikov a exkomunikovať, vylúčiť ich z radov cirkvi. V dvadsiatich ôsmich liptovských farnostiach pôsobilo 29 kňazov. Šestnástich z nich vyhlásil vizitátor za heretikov a kacírov. Iba trinásť kňazov sa pridržiavalo katolíckej náuky. V zápisnici z tejto vizitácie sa v Kvačanoch (Quachan) vo farnosti svätej Kataríny uvádza kňaz Peter, pravdepodobne ten istý, ako v prameni z roku 1531, a patrón kostola Leonard Liptaj. Farár Peter vykonával všetky predpísané obrady podľa potreby, vizitátor pri ňom neuviedol žiadnu odchýlku od vtedajšieho učenia. V okolí kostola sa od počiatku pochovávalo za ohradným múrom, v roku návštevy vizitátora bol ale cintorín zničený pri jednom z miestnych nepokojov. Zrejme počas nepokojov bol poškodený aj samotný kostol, pretože v polovici 16. storočia bol prestavaný a renesančne upravený. K pôvodnej stavbe bola pristavaná veža a objekt bol obohnaný múrom.
Ďalšia prestavba prebehla v roku 1716. Kvačiansky kostol je jednoloďovou stavbou s rovným uzáverom presbytéria, predstavanou vežou, sakristiou a predsieňou. Z pôvodnej stavby sa zachovalo gotické obvodové murivo, časť gotických klenieb, okien a portálov. Klenba v lodi, v južnej predsieni a v priestore pod vežou pochádza zo 16.storočia. Na východnej stene presbytéria sú zachované dve gotické okná, na južnej stene gotické pastofórium s trojpásovým motívom v kružbe. Vchod do sakristie s gotickou krížovou klenbou je ozdobený gotickým kamenným portálom s pôvodnými dverami z 15.storočia. Pred južným vstupným portálom je renesančná predsieň s hrebienkovou krížovou klenbou. Interiér je barokovo upravený s nástennými maľbami z roku 1716. V rámci opráv, vykonaných v interiéri kostola v roku 1951, reštaurátori odhalili rustikálne gotické nástenné maľby z obdobia okolo polovice 15. storočia, ktoré boli maľované technikou zvanou fresco secco. V približnom strede severnej steny je maľovaný triptych v ráme s motívom zalamovanej pásky. V strede je zobrazené utrpenie svätého Bartolomeja, západne od neho je archanjel Michal, vážiaci duše (tzv. Psychostáza), vo východnom poli stojaci svätec má nejasný atribút v ruke. Prostredný výjav je zdôraznený zdvojením rámu a pozostáva z tmavého monochrómneho a svetlookrového pásu s bielymi bodkami, známymi z rámov gotických oltárov. Na východnej stene v severnej časti kostola je zobrazená Madona a svätá Dorota, podávajúca Ježiškovi kvet. V južnej časti je trojica bosých svätíc alebo svätcov s knihami v rukách.
Hlavný oltár je barokový s ústredným obrazom Korunovania Panny Márie z roku 1716, opravený v roku 1797. Pravý bočný oltár je ranobarokový oltár Michala archanjela z roku 1670. Ostatné oltáre, kazateľnica a obrazy Krížovej cesty pochádzajú z druhej polovice 19. storočia. Kamenná krstiteľnica bola zhotovená v roku 1697. Do mobiliára kostola patria v súčasnosti dva zvony. Menší z nich v roku 1661 získali Kvačany vo Svätom Kríži, potom čo na tamojšiu vežu premiestnili zvon z roku 1520 z rímsko-katolíckeho kostola v Paludzi. Väčší zvon, takzvaný Starý zvon nie je datovaný ani signovaný, ale podľa odhadov pochádza zo 16. storočia, zrejme z čias prestavby. Zvon z roku 1755, tak ako ho uvádza Súpis pamiatok na Slovensku sa vo veži kostola nenachádza, bol odobratý pre vojenské účely v období prvej svetovej vojny. V súčasnosti sa v kostole nachádzajú dva zvony. Takzvaný Starý zvon nie je datovaný ani signovaný a krížsky zvon z roku 1661 je uliaty Matiasom Ulrichom.
PhDr. P. Vítek, PhDr. S. Churý