{"id":54,"date":"2021-09-14T14:32:02","date_gmt":"2021-09-14T12:32:02","guid":{"rendered":"https:\/\/kvacany1.fara.sk\/?page_id=54"},"modified":"2023-06-28T13:20:21","modified_gmt":"2023-06-28T11:20:21","slug":"oltar-sv-katariny","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/kvacany.fara.sk\/?page_id=54","title":{"rendered":"Olt\u00e1re v chr\u00e1me sv. Katar\u00edny"},"content":{"rendered":"\n

Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r Panny M\u00e1rie Bolestnej.<\/mark><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Ide o rezb\u00e1rske dielo zo za\u010diatku 18. storo\u010dia, z obdobia okolo roku 1716, ktor\u00e9 sa pravdepodobne viazalo ku prestavbe kostola v Kva\u010danoch rodom Dvornikovicsovcov[1]<\/a>. \u00dastredn\u00e9 s\u00faso\u0161ie Piety je ako ikonografickou tak aj form\u00e1lnou reminiscenciou gotick\u00fdch typov piet.<\/p>\n\n\n

\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n

Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r sv. Michala archanjela.<\/mark><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Jav\u00ed sa ako najstar\u0161\u00ed, pravdepodobne z druhej polovice 17. storo\u010dia. Je typick\u00fd   rustikalizovan\u00fdm maliarskym prejavom. Nakoniec aj obnova tradi\u010dnej ikonografie sv. Michala Archanjela je odvodite\u013en\u00e1 od situ\u00e1cie po Tridente s ikonografiou s protireforma\u010dn\u00fdm n\u00e1bojom.<\/p>\n\n\n\n

Hlavn\u00fd olt\u00e1r sv. Katar\u00edny Alexandrijskej<\/mark><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Ide o dielo z \u010dias okolo r. 1716, opraven\u00e9 v roku 1797.[2]<\/a> Jeho vznik je priraden\u00fd k ranobarokovej prestavbe kostola. Predpoklad\u00e1 sa, \u017ee je produktom dom\u00e1ceho prostredia. Hlavn\u00fd olt\u00e1r popisuje kanonick\u00e1 vizit\u00e1cia kostola v Kva\u010danoch z roku 1825 takto[3]<\/a>: \u201eAltaria habet tria, quorum majus est dicatum honoribus S.Catharinae V.M. In Ara hac visitur in medio Imago S.Catharinae, in superiori parte Imagines SS.Trinitatis, et B.M.V. in Coelos assumptae; a dextris hujus Arae sunt sculptae statuae S.Petris, S.Stephani R.H. a sinistris vero S.Pauli, et S.Ladislai Regis.\u201c<\/em><\/strong> \u201e Olt\u00e1re m\u00e1 tri, z ktor\u00fdch hlavn\u00fd je ku cti sv. Katar\u00edny – panny a mu\u010denice. Na tomto olt\u00e1ri vidno v strede obraz sv. Katar\u00edny, vo vrchnej \u010dasti obrazy sv. Trojice a blahoslavenej Panny M\u00e1rie Nanebovzatej; na pravej strane tohto olt\u00e1ra s\u00fa vyrez\u00e1van\u00e9 sochy sv. Petra, sv. \u0160tefana \u2013 kr\u00e1\u013ea Uhorsk\u00e9ho, na \u013eavej strane obraz sv. Pavla a sv. Ladislava kr\u00e1\u013ea<\/em>.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Popis tabern\u00e1kula: \u201eTabernaculum habetur pro asservando Augustissimo Sacramento in Ara majore, quod sera clavi in Sacristia asservari solita provisum est. Candelabra habet 15 e quibus duo sunt area, reliqua lignea. Albo et flavo colore picto \u2013 est preterea candelabrum ligneum pro Ceres Paschali, et Triangulum. Lampadem perpetuam ob defectus fundi non habet, diebus attamen Domini et festis sub Divinis lumen accendi solet. Altarea tribus Tabaleis instructa sunt portatilibus aeq tribus (?), quorum unum integrum, duo vero vitiata sub Visitatione hac Canonica authenticata sunt.\u201c <\/em><\/strong>\u201eTabern\u00e1kulum na uchov\u00e1vanie Najsv\u00e4tej\u0161ej Sviatosti m\u00e1 na hlavnom olt\u00e1ri, k \u010domu z\u00e1mka s k\u013e\u00fa\u010dom v sakristii obvykl\u00e1 sa uchov\u00e1va. Svietnikov je 15, z ktor\u00fdch 2 s\u00fa kovov\u00e9, ostatn\u00e9 dreven\u00e9. Bielou a \u017eltou farbou ma\u013eovan\u00fd je okrem toho svietnik dreven\u00fd pre svie\u010dku pasch\u00e1lnu (ve\u013ekono\u010dn\u00fa) a \u201etrojuholn\u00edk\u201c (?). Lampu na ve\u010dn\u00e9 svetlo pre nedostatok spodnej \u010dasti – z\u00e1kladu (?) nem\u00e1, no predsa v d\u0148och P\u00e1na a vo sviatky svetlo sa zvykne zapa\u013eova\u0165. Troma prenosn\u00fdmi olt\u00e1rnymi tabu\u013ekami je opatren\u00fd (..?), z ktor\u00fdch jedna je neporu\u0161en\u00e1, dve nevhodn\u00e9\/chybn\u00e9 za tejto kanonickej vizit\u00e1cie boli autentifikovan\u00e9.\u201c<\/em> <\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161\u00edm dokladom s\u00fa n\u00e1pisy na zadnej strane olt\u00e1ra, najviac v\u00fdpovedn\u00fd je n\u00e1pis: \u201eHec Ara Renovata et de aurata sub Rev(erendo) D(omino): Joanne Dropa Paro(c)h(o) Adornata Eclesia 1797 D(ie) Juni 27\u201c <\/em><\/strong>\u201eTento olt\u00e1r (bol) renovovan\u00fd\/obnoven\u00fd a znovu pozl\u00e1ten\u00fd za ctihodn\u00e9ho\/d\u00f4stojn\u00e9ho p\u00e1na J\u00e1na Dropu far\u00e1ra. Vyzdoben\u00fd kostol 1797. D\u0148a 27. J\u00fana\u201c<\/em><\/p>\n\n\n

\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n

Ostatn\u00e9 n\u00e1pisy na zadnej strane olt\u00e1ra s\u00fa z rokov 1883, 1885, 1899 a ozna\u010duj\u00fa \u010fal\u0161ie renov\u00e1cie resp. obnovy kostola. Prv\u00e1 renov\u00e1cia olt\u00e1ra teda ohrani\u010duje d\u00e1tumom vznik olt\u00e1ra do 18. storo\u010dia, z\u00e1rove\u0148 poukazuje na v\u00fdzdobu kostola v roku1797, \u010do sa m\u00f4\u017ee t\u00fdka\u0165 maliarskej v\u00fdzdoby stien a klenby kostola.<\/p>\n\n\n\n

Architekt\u00fara olt\u00e1ra<\/mark><\/strong><\/p>\n\n\n\n

Olt\u00e1r sv. Katar\u00edny predstavuje typ ambitov\u00e9ho olt\u00e1ra s typick\u00fdm \u010dlenen\u00edm olt\u00e1ra na sokel s predelou, retabulom a \u0161t\u00edtov\u00fdm nadstavcom. V soklovej z\u00f3ne je na menze postaven\u00e9 tabern\u00e1kulum vo forme skrinkov\u00e9ho nadstavca. Tri osi vertik\u00e1lneho \u010dlenenia hlavn\u00e9ho podla\u017eia retabula s\u00fa oddelen\u00e9 \u0161tvoricou predsunut\u00fdch st\u013apov s hladk\u00fdmi driekmi a kompozitn\u00fdmi hlavicami. Hlavn\u00e9 podla\u017eie olt\u00e1ra kumuluje soch\u00e1rsku v\u00fdzdobu s dominantn\u00fdmi \u0161tyrmi plastikami: po stran\u00e1ch olt\u00e1rneho obrazu s\u00fa sochyi sv. Petra a sv. Pavla, ktor\u00ed stoja v poliach medzi st\u013apmi. Nad ambitov\u00fdmi dvierkami stoja sv. Ladislav na\u013eavo a sv. \u0160tefan napravo. Zatia\u013e \u010do fig\u00fary sv. Petra a Pavla sa vyzna\u010duj\u00fa bohat\u00fdmi riaseniami a stv\u00e1rnen\u00edm drap\u00e9ri\u00ed, fig\u00fary kr\u00e1\u013eov po stran\u00e1ch s\u00fa v stv\u00e1rnen\u00ed drap\u00e9rie jednoduch\u0161ie.  <\/p>\n\n\n\n

\u00dastredn\u00fd obraz zobrazuje Mystick\u00e9 zasn\u00fabenie sv. Katar\u00edny Alexandrijskej s Kristom. Sv. Katar\u00edna v kr\u00e1\u013eovskom hermel\u00ednovom pl\u00e1\u0161ti k\u013ea\u010d\u00ed na oblaku, ved\u013ea nej je polo\u017een\u00fd me\u010d (nar\u00e1\u017eka na jej mu\u010den\u00edcku smr\u0165). Pod oblakmi je vpravo dole drobn\u00fd v\u00fdjav s trojicou anjelov nes\u00facich jej ostatky. Katar\u00edna nastavuje prav\u00fa ruku, aby prijala prste\u0148 pod\u00e1van\u00fd mal\u00fdm Je\u017ei\u0161om. V\u00fdjav zobrazuje vidinu sv. Katar\u00edny, ktor\u00fa mala vo v\u00e4zen\u00ed o mystickom zasn\u00faben\u00ed s Kristom. \u00darove\u0148 maliarskeho spracovania obrazu nie je vysok\u00e1, jedn\u00e1 sa o zjednodu\u0161en\u00e9 podanie, ktor\u00e9 zd\u00f4raz\u0148uje atrib\u00faty Katar\u00edninho mu\u010den\u00edctva a obetovania sa za kres\u0165ansk\u00fa vieru. Tento moment je pr\u00edtomn\u00fd aj pri \u010fal\u0161\u00edch soch\u00e1ch. S\u00fa tu zobrazen\u00ed mu\u010den\u00edci a bojovn\u00edci za vieru proti pohanom – na jednej strane pri \u0161\u00edren\u00ed kres\u0165anstva v jeho po\u010diatkoch (sv. Peter a Pavol), a potom konkretizovan\u00ed aj pre dom\u00e1ce \u00fazemie v postav\u00e1ch \u0161\u00edrite\u013eov viery proti pohanstvu v Uhorsku (sv. \u0160tefan, sv. Ladislav) v za\u010diatkoch \u0161\u00edrenia kres\u0165anskej viery. Ide teda o zd\u00f4raznenie v\u00fdznamu cirkvi v\u00ed\u0165aziacej nad pohanstvom.<\/p>\n\n\n\n

V strednej osi olt\u00e1r sa prel\u00edna do nadzemskej sf\u00e9ry spracovan\u00fdm n\u00e1metom korunovania Panny M\u00e1rie. Spoza nej vych\u00e1dzaj\u00fa l\u00fa\u010de. Podobn\u00fa gloriolu maj\u00fa v nadstavci umiestnen\u00fd Kristus s Kr\u00ed\u017eom, Boh Otec a vo vrchole \u0161t\u00edtu holubica Ducha sv\u00e4t\u00e9ho.<\/p>\n\n\n\n

Mgr. Zuzana Labudov\u00e1 histori\u010dka v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia, (kr\u00e1ten\u00e9)<\/em>; december 2010.<\/em><\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n

[1]<\/strong><\/em><\/a> Dedina Kva\u010dany bola poddanskou dedinou rodu Dvornikovics (tie\u017e aj Dvorn\u00edkovi\u010dovci) poch\u00e1dzaj\u00facich p\u00f4vodne z Chorv\u00e1tska. V roku 1668 z\u00edskali rozsiahle majetky na Liptove a postupne sa zaradili medzi najbohat\u0161iu liptovsk\u00fa \u0161\u013eachtu. Vlastnili majetky v mnoh\u00fdch obciach v okol\u00ed Kva\u010dian, napr. Be\u0161e\u0148ov\u00fa, Huty, Dlh\u00fa L\u00faku, Par\u00ed\u017eovce. Hlavn\u00e9 s\u00eddlo rodu bolo v Liptovskej Teplej (panstvo Liptovsk\u00e1 Tepl\u00e1), kde mali aj ka\u0161tie\u013e. V druhej polovici 17. storo\u010dia a na za\u010diatku 18. storo\u010dia st\u00e1li pr\u00edslu\u0161n\u00edci rodu na strane rekatoliza\u010dn\u00e9ho \u00fasilia, ktor\u00e9 nielen podporovali, ale i sami iniciovali. Aj kostol v Kva\u010danoch ostal kontinu\u00e1lne po\u010das tejto nepokojnej doby v ruk\u00e1ch r\u00edmsko-katol\u00edckej cirkvi.<\/em><\/p>\n\n\n\n

[2]<\/strong><\/em><\/a> S\u00fapis, cit. dielo, s. 163<\/em><\/p>\n\n\n\n

[3]<\/a> pod\u013ea Canonica visitatio ecclesiae Kvacsanensis, 24. junii 1825, biskupa Jozefa Bielika ulo\u017eenej v \u0160t\u00e1tnom arch\u00edve v Byt\u010di, fond cirkevn\u00fdch p\u00edsomnost\u00ed. Preklad z latinsk\u00e9ho origin\u00e1lu Mgr. Juraj Gembick\u00fd.<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r Panny M\u00e1rie Bolestnej. Ide o rezb\u00e1rske dielo zo za\u010diatku 18. storo\u010dia, z obdobia okolo roku 1716, ktor\u00e9 sa pravdepodobne viazalo ku prestavbe kostola v Kva\u010danoch rodom Dvornikovicsovcov[1]. \u00dastredn\u00e9 s\u00faso\u0161ie Piety je ako ikonografickou tak aj form\u00e1lnou reminiscenciou gotick\u00fdch…<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-54","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/kvacany.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/54"}],"collection":[{"href":"https:\/\/kvacany.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/kvacany.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kvacany.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/kvacany.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=54"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/kvacany.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/54\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":516,"href":"https:\/\/kvacany.fara.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/54\/revisions\/516"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/kvacany.fara.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=54"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}