{"id":52,"date":"2021-09-14T14:31:38","date_gmt":"2021-09-14T12:31:38","guid":{"rendered":"https:\/\/kvacany1.fara.sk\/?page_id=52"},"modified":"2025-02-22T08:30:57","modified_gmt":"2025-02-22T07:30:57","slug":"kostol","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/kvacany.fara.sk\/?page_id=52","title":{"rendered":"Kostol"},"content":{"rendered":"
\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n

Kostol sv. Katar\u00edny Alexandrijskej v Kva\u010danoch<\/mark><\/h2>\n\n\n\n

Kostol sv\u00e4tej Katar\u00edny Alexandrijskej v Kva\u010danoch poch\u00e1dza zo za\u010diatku 14. storo\u010dia, o \u010dom sved\u010dia jeho najstar\u0161ie zachovan\u00e9 gotick\u00e9 \u010dasti. Pravdepodobne ho dal postavi\u0165 komes Heinczmann zo S\u00e1sovej niekedy v rokoch 1319-1326. Najstar\u0161ie p\u00edsomn\u00e9 spr\u00e1vy o miestnom far\u00e1rovi a kostole poch\u00e1dzaj\u00fa a\u017e z roku 1531, ke\u010f sa v jednej z list\u00edn spom\u00edna far\u00e1r Peter z Kva\u010dian (plebanus de Quachan).<\/p>\n\n\n\n

Sv\u00e4t\u00e1 Katar\u00edna Alexandrijsk\u00e1 \u017eila niekedy v 4. storo\u010d\u00ed n.l. Jej kult sa za\u010dal roz\u0161irova\u0165 v 9. storo\u010d\u00ed, ke\u010f jej telo \u00fadajne preniesli mn\u00edsi na vrch Sinaj. Pod\u013ea legendy to bolo diev\u010da zo vzne\u0161en\u00e9ho rodu, ktor\u00e9 prenasledovali pre jej kres\u0165ansk\u00fa vieru, a aj preto, \u017ee odmietla man\u017eelstvo s cis\u00e1rom, pova\u017euj\u00fac sa za nevestu Kristovu. \u00daspe\u0161ne diskutovala s p\u00e4\u0165desiatimi filozofmi, ktor\u00fdch povolali, aby ju presved\u010dili, \u017ee kres\u0165ansk\u00e9 u\u010denie je blud. Protestovala proti prenasledovaniu kres\u0165anov u Maxentia, za \u010do ju l\u00e1mali v kolese. Koleso sa v\u0161ak po\u010das mu\u010denia zlomilo a poranilo okolostojacich zvedavcov. Napokon Katar\u00ednu s\u0165ali. Z jej rany potom netiekla krv, ale mlieko. Kult sv\u00e4tej Katar\u00edny Alexandrijskej prekvital najm\u00e4 v stredoveku, v Eur\u00f3pe pod vplyvom kri\u017eiackych v\u00fdprav. Preto\u017ee sa pova\u017eovala za nevestu Kristovu, bola patr\u00f3nkou mlad\u00fdch diev\u010dat, \u0161tudentov (najm\u00e4 klerikov), umieraj\u00facich, filozofov, obhajcov, remeseln\u00edkov, ktor\u00fdch n\u00e1strojom bolo koleso, a in\u00fdch. Jej sviatkom je 25. november.<\/p>\n\n\n\n

V roku 1560 vykonal nitriansky archidiakon Michal Szegedinus kanonick\u00fa vizit\u00e1ciu f\u00e1r v Liptove. \u00dalohou tejto prehliadky bolo vlastne zisti\u0165 stav katol\u00edckej cirkvi, odhali\u0165 samozvan\u00fdch reform\u00e1torov \u2013 heretikov a exkomunikova\u0165, vyl\u00fa\u010di\u0165 ich z radov cirkvi. V dvadsiatich \u00f4smich liptovsk\u00fdch farnostiach p\u00f4sobilo 29 k\u0148azov. \u0160estn\u00e1stich z nich vyhl\u00e1sil vizit\u00e1tor za heretikov a kac\u00edrov. Iba trin\u00e1s\u0165 k\u0148azov sa pridr\u017eiavalo katol\u00edckej n\u00e1uky. V z\u00e1pisnici z tejto vizit\u00e1cie sa v Kva\u010danoch (Quachan) vo farnosti sv\u00e4tej Katar\u00edny uv\u00e1dza k\u0148az Peter, pravdepodobne ten ist\u00fd, ako v prameni z roku 1531, a patr\u00f3n kostola Leonard Liptaj. Far\u00e1r Peter vykon\u00e1val v\u0161etky predp\u00edsan\u00e9 obrady pod\u013ea potreby, vizit\u00e1tor pri \u0148om neuviedol \u017eiadnu odch\u00fdlku od vtedaj\u0161ieho u\u010denia. V okol\u00ed kostola sa od po\u010diatku pochov\u00e1valo za ohradn\u00fdm m\u00farom, v roku n\u00e1v\u0161tevy vizit\u00e1tora bol ale cintor\u00edn zni\u010den\u00fd pri jednom z miestnych nepokojov. Zrejme po\u010das nepokojov bol po\u0161koden\u00fd aj samotn\u00fd kostol, preto\u017ee v polovici 16. storo\u010dia bol prestavan\u00fd a renesan\u010dne upraven\u00fd. K p\u00f4vodnej stavbe bola pristavan\u00e1 ve\u017ea a objekt bol obohnan\u00fd m\u00farom.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n

\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n
\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n

<\/p>\n\n\n

\n
\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

\u010eal\u0161ia prestavba prebehla v roku 1716. Kva\u010diansky kostol je jednolo\u010fovou stavbou s rovn\u00fdm uz\u00e1verom presbyt\u00e9ria, predstavanou ve\u017eou, sakristiou a predsie\u0148ou. Z p\u00f4vodnej stavby sa zachovalo gotick\u00e9 obvodov\u00e9 murivo, \u010das\u0165 gotick\u00fdch klenieb, okien a port\u00e1lov. Klenba v lodi, v ju\u017enej predsieni a v priestore pod ve\u017eou poch\u00e1dza zo 16.storo\u010dia. Na v\u00fdchodnej stene presbyt\u00e9ria s\u00fa zachovan\u00e9 dve gotick\u00e9 okn\u00e1, na ju\u017enej stene gotick\u00e9 pastof\u00f3rium s trojp\u00e1sov\u00fdm mot\u00edvom v kru\u017ebe. Vchod do sakristie s gotickou kr\u00ed\u017eovou klenbou je ozdoben\u00fd gotick\u00fdm kamenn\u00fdm port\u00e1lom s p\u00f4vodn\u00fdmi dverami z 15.storo\u010dia. Pred ju\u017en\u00fdm vstupn\u00fdm port\u00e1lom je renesan\u010dn\u00e1 predsie\u0148 s hrebienkovou kr\u00ed\u017eovou klenbou. Interi\u00e9r je barokovo upraven\u00fd s n\u00e1stenn\u00fdmi ma\u013ebami z roku 1716. V r\u00e1mci opr\u00e1v, vykonan\u00fdch v interi\u00e9ri kostola v roku 1951, re\u0161taur\u00e1tori odhalili rustik\u00e1lne gotick\u00e9 n\u00e1stenn\u00e9 ma\u013eby z obdobia okolo polovice 15. storo\u010dia, ktor\u00e9 boli ma\u013eovan\u00e9 technikou zvanou fresco secco. V pribli\u017enom strede severnej steny je ma\u013eovan\u00fd triptych v r\u00e1me s mot\u00edvom zalamovanej p\u00e1sky. V strede je zobrazen\u00e9 utrpenie sv\u00e4t\u00e9ho Bartolomeja, z\u00e1padne od neho je archanjel Michal, v\u00e1\u017eiaci du\u0161e (tzv. Psychost\u00e1za), vo v\u00fdchodnom poli stojaci sv\u00e4tec m\u00e1 nejasn\u00fd atrib\u00fat v ruke. Prostredn\u00fd v\u00fdjav je zd\u00f4raznen\u00fd zdvojen\u00edm r\u00e1mu a pozost\u00e1va z tmav\u00e9ho monochr\u00f3mneho a svetlookrov\u00e9ho p\u00e1su s bielymi bodkami, zn\u00e1mymi z r\u00e1mov gotick\u00fdch olt\u00e1rov. Na v\u00fdchodnej stene v severnej \u010dasti kostola je zobrazen\u00e1 Madona a sv\u00e4t\u00e1 Dorota, pod\u00e1vaj\u00faca Je\u017ei\u0161kovi kvet. V ju\u017enej \u010dasti je trojica bos\u00fdch sv\u00e4t\u00edc alebo sv\u00e4tcov s knihami v ruk\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n

Hlavn\u00fd olt\u00e1r je barokov\u00fd s \u00fastredn\u00fdm obrazom Korunovania Panny M\u00e1rie z roku 1716, opraven\u00fd v roku 1797. Prav\u00fd bo\u010dn\u00fd olt\u00e1r je ranobarokov\u00fd olt\u00e1r Michala archanjela z roku 1670. Ostatn\u00e9 olt\u00e1re, kazate\u013enica a obrazy Kr\u00ed\u017eovej cesty poch\u00e1dzaj\u00fa z druhej polovice 19. storo\u010dia. Kamenn\u00e1 krstite\u013enica bola zhotoven\u00e1 v roku 1697. Do mobili\u00e1ra kostola patria v s\u00fa\u010dasnosti dva zvony. Men\u0161\u00ed z nich v roku 1661 z\u00edskali Kva\u010dany vo Sv\u00e4tom Kr\u00ed\u017ei, potom \u010do na tamoj\u0161iu ve\u017eu premiestnili zvon z roku 1520 z r\u00edmsko-katol\u00edckeho kostola v Paludzi. V\u00e4\u010d\u0161\u00ed zvon, takzvan\u00fd Star\u00fd zvon nie je datovan\u00fd ani signovan\u00fd, ale pod\u013ea odhadov poch\u00e1dza zo 16. storo\u010dia, zrejme z \u010dias prestavby. Zvon z roku 1755, tak ako ho uv\u00e1dza S\u00fapis pamiatok na Slovensku sa vo ve\u017ei kostola nenach\u00e1dza, bol odobrat\u00fd pre vojensk\u00e9 \u00fa\u010dely v obdob\u00ed prvej svetovej vojny. V s\u00fa\u010dasnosti sa v kostole nach\u00e1dzaj\u00fa dva zvony. Takzvan\u00fd Star\u00fd zvon nie je datovan\u00fd ani signovan\u00fd a kr\u00ed\u017esky zvon z roku 1661 je uliaty Matiasom Ulrichom.<\/p>\n\n\n\n

PhDr. P. V\u00edtek, PhDr. S. Chur\u00fd<\/p>\n\n\n\n

\n\n\n\n
\n